Zatajený sen

Tmavá obloha zakryla slnko. Na nej už svietil mesiac aj so svojimi sestrami, hviezdami. Pod nimi stálo sídlo. Všade bolo ticho, najviac sa tu ozývala príroda. Pri jednom okne a na posteli sedel chlapec s uprenými očami na tú krásu hore. Jeho oči boli zasnené. Sledoval každú zmenu na oblohe. Sedel tam, preto, lebo sa nedokázal dostať do magického sveta snov. Vôbec nebol vyčerpaný. Dvere sa vŕzganím otvorili, v nich stál starší muž s dlhým havraním copom. Vláčiacimi krokmi pristál pri okne vedľa chlapca.

            „Eclipsi, nemôžem zaspať.“ Prehovoril po dlhom tichu. Obidvaja sledovali stále tú temnotu. Muž nad chlapcovou hlavou sa svojim sledovaním odvrátil od oblohy a pozornosť upriamil na chlapca.

            „Lorde Raenefe, možno nie ste vyčerpaný, ale i tak by ste si mal ísť odpočinúť. Zajtra budeme trénovať ďalšie zaklínadlá. Musíte si odpočinúť.“ Mladík nechcel počúvať rady od muža, ale počul ich. Odtrhol sa od okna a pritiahol si nohy k sebe, oči sa mu stretli s mužovými.

            „Už zase budeme trénovať?“ Pretiahol sa mu tvárou smutný výraz. Muž, len si odsekol a pousmial sa. Už poznal jeho reakciu na trénovanie a vedel, že to urobí. Jednou rukou mu porobil neporiadok vo vlasov.

            „Pomôžem vám zaspať lorde.“ Posunul sa bližšie ku chlapcovi a ten nemo sedel na posteli, netušil, čo sa deje s Eclipsom. Raenef si ani nevšimol a už cítil zozadu jeho telo, Eclipsovo telo, ako ho objíma.

            „Eclipsi, čo to...“ Raenef nestihol dopovedať, muž ho zozadu pobozkal na jeho pery. Tým docielil ticho. Raenef nevedel, čo má robiť, do takejto situácie sa nikdy nedostal. Ani nevedel, ako na tvári sa mu objavila krásna červená farba. Eclips si to všimol a odlepil sa od pier jeho pána, usmial sa, keď videl jeho tvár. Keď si odpočinul, jazykom mu prešiel po krku. Počul Raenefové výdychy. Preto ho táto reakcia veľmi zaujímala, takto Raenef bol krásny. Už sa prestal jazykom posúvať po jeho krku a preto ho na tom mieste ľahko pobozkal. Na to sa chalan s blond vlasmi postavil a nazrel mužovi do očí.

            „Eclipsi, čo to robíš? Ja ťa takto nepoznávam.“ Chlapec nahodil nežný výraz tváre a ani si to nevšimol. Eclips sa postavil a postupne prišiel ku chlapcovi, až sa sklonil k jeho uchu.

            „Pomáham vám zaspať, lorde...“ Raenef neveril tomu, čo počuje. Zas tam stál omámený, len mohol sledovať ďalší krok jeho pomocníka. Netušil, čo sa deje s ním. Muž nečakal na poznámku svojho pána, chytil ho do náruče a položil na posteľ. Potom si čupol vedľa postele. Priblížil sa k jeho perám. Raenef zničene sa díval na muža, čudoval sa jeho činnosti. Ich pery sa stretli. Nakoniec sa dostalo k tomu o čo mužovi šlo. Raenef sa poddal bozku. Ale i tak chlapec bol napätý, až kam chce jeho pomocník dôjsť.

            „Uvoľnite sa lorde Raenefe.“ Oddelil sa a povedal vetu. Opäť sa však prilepil k jeho sladkým perám. Raenef sa snažil uvoľniť, ale i tak všetok tlak zo seba nepustil, ešte mu nejaký strach v srdci ostal. Eclips ho prestal bozkávať na perách, dokonca, až sa odsunul od Raenefa, počul zakňučanie sklamania. Uškrnul sa. Mladší sa začervenal, keď zistil, že vyvolal tlak na Eclipsa. Snažil sa zachrániť ešte túto situáciu.

            „Naozaj to pomáha.“ Tentoraz sa i on usmial. Preto Eclips počúvol nepriamu výzvu a ľahol si neďaleko Raenefa. Nečinne tam ležali a dívali sa do stropu ešte niekoľko minút. Obaja premýšľali o tom, čo tu ešte pred chvíľou robili. Vlastne s tým Eclips začal. Ticho prerušil Raenef. „Ďakujem ti, Eclipsi.“ Otočil sa k Eclipsovi, ten tiež tak učinil. Raenef sa diabolsky usmial a začal sa v Eclipsových vlasoch prehrabávať. Vlastne iba v jeho ofine. Eclips chytil Raenefové ruky a odtiahol ich od jeho účesu. Jednu pustil a tú druhú nežne pobozkal na zápästí. Raenef sa priblížil k mužovmu telu a spustil dlhý reťazec vášnivých a dlhých bozkoch. Po dlhšej dobe s tým prestali a Eclips sa dostal nad svojím lordom.  Poobzeral si jeho telo, ktoré stále bolo oblečené. Tak ho to štvalo, že jeho ruky sa pustili do vyzliekania košele jeho pána. Konečne zvíťazil nad košeľou a vyslobodil z nej mládenca. Pobozkal ho na krku a pokračoval nevyznačenou cestičkou dole po odhalenom tele, až skončil svoju trať pri bruchu.

            „Môžem, pane?“ Obzeral si brucho svojej obete. Raenef veľmi nechápal, čo sa chystá Eclips urobiť, tak, len mlčky sa prizeral. „Budem to brať, ako áno.“ Pomaly zdvihol svoje ruky a ľahko sa hral s Raenefovým bruškom. Raenef nemohol a začal sa smiať.

            „Eclipsi, prosím...Prestaň.“ Eclips hneď nepočúvol, no potom sa poddal prosbe. Raenef sa usmial a ďakoval. Eclips sa pritiahol k Raenefovému miestu, kde mal srdce a tam sa perami jemne dotýkal. Neskôr z tých jemných a nežných dotykoch sa stali malé bozky. Raenef bol šťastný, že si to nechal. Teraz si vychutnával tie ľahké a sladké dotyky na jeho tele darované od Eclipsa. Nevedel stále či sa mu niečo stalo alebo nie. Bál sa, že Eclips je opitý alebo je to ďalšia hlúpa pasca od Erutis a Chrisa. I tak chcel si zapamätať túto noc, nevedel, kedy skončí. Zrazu Eclips prestal a postavil sa a pobozkal na krátko Raenefa.

            „O chvíľu som späť, lorde.“ Podišiel k dverám a cítil prekvapený pohľad jeho lorda. Už dvere otvoril a zmizol v chodbe. Raenef si položil hlavu do vankúša a s privretými očami sa zahľadel do stropu. Niečo sa mu dialo v srdci, cítil zrýchlené búchanie, keď Eclips odchádzal. Cítil sa tak dobre, teraz už cítil väčšiu únavu. Rozmýšľal a neveril stále, čo sa stalo Eclipsovi, nezdalo sa mu to i keď chcel cítiť jeho dotyky, pripúšťal no on bol iný. Toto sa mu zdalo, ako sen, ale určite sa nechcel prebudiť. Veril, že, ak je to naozaj sen mohol by urobiť čokoľvek, len, čo najrýchlejšie dokým sa neprebudí do reality.

            „Možno je to naozaj, len sen.“ Povedal na hlas a sám to nevedel, trochu sa pousmial nad tým, čo urobil. Vyskočil z postele a poskakoval do kruhu, ako nedočkavý zajačik. Dočkal sa. Do izby vošiel muž držiaci džbán plný červenej tekutiny.

            „Priniesol som vám niečo na pitie, keby ste vysmädol.“ Nalial do pohára na stole tú tekutinu a džbán položil na tácku. Eclips zozadu ucítil objatie. Pootočil hlavou a keď zbadal lorda Raenefa, prešiel mu voľnou rukou po vlasoch. Raenef ho pustil zo zovretia a stál za ním, čakal na niečo. Eclips dolial do pohára posledné kvapky a potom sám sa z neho napil. Otočil sa k svojmu pánovi a klesol na jeho úroveň, pritisol sa k jeho perám a prerazil jazykom jeho ústa. Raenefové ústa sa naplnili sladkou tekutinou. Eclips sa odlepil a utrel si pery. Raenef prehltol a na jeho tvári sa vyčaroval krásny úsmev, Eclips odhadol, že mu chutilo. Preto si znovu odpil a daroval mu tú tekutinu do úst. Pár pramienkov Raenefovi skĺzlo z úst po jeho tele. Ostatok prehltol. Eclips sa priblížil s jazykom k jeho hrudi a kvapky zlízal. Keď svojho pána zlízal, ho objal a opäť sa dostali na posteľ. Bozkávali sa, hladkali a sem-tam sa dostali, až k úsmevu.

Eclips pobozkal Raenefov krk a zanechal mu tam menšiu modrinu. Pozrel sa do jeho očí, no videl, že už Raenef spí, sladko a nežne vyzeral. Eclips mu daroval na čelo ešte posledný bozk a bral sa z izby, než zavrel dvere, rozlúčil sa.

            „Dobrú noc, lorde Raenefe.“ Zavrel dvere, čo najtichšie a odišiel. Noc vystriedal deň a slnko sa smialo, až do Raenefovej izby zavítali hrejivé slnečné lúče. Jeho viečka sa mu zachveli a postupne sa otvorili. Rýchle sa dal do sedu a poobzeral si jeho izbu. V nej nenašiel toho, koho hľadal. Preto si opäť ľahol.

            „Naozaj to bol, len sen.“ Smutne sa díval do stropu. Rukou si prešiel po perách a spadol mu jeho úsmev. Potom mu ruka prešla ku krku. Vstal z postele a prišiel ku stolíku. Mierne ho prekvapilo, čo videl. Na tácke bol položený krčah s červenkastou tekutinou do polky. Pohárik tiež našiel vedľa neho. Zadíval sa do zrkadla a na krku si našiel oranžovo-hnedý fľak. Zhrozil sa. To bola skutočnosť, čo zažil. Už mu nebolo tak smutno, skôr sa obával, čo v skutočnosti k nemu cíti jeho sluha. A čo vlastne on cíti k nemu. Zistil to, on ho naozaj má rád. Ale táto noc sa mu uchovala. Chris ani Erutis o tom nevedeli a nič o tom nevedia ani dnes. Eclips na to tiež nezabudol a stále cíti niečo viac k terajšiemu svojmu lordovi než k tým ostatným. Je veľmi rád, že to tak dopadlo. I keď jasne povedal Raenefovi, aby to nikomu nepovedal. Ich sen je navždy zatajený.