Na chodbách strednej školy v Konohe bolo rušno. A čo iného by
človek čakal uprostred týždňa. Každý bol zaneprázdnený
blížiacim sa koncom roka a s ním súvisiacimi skúškami. Tak to bolo
i v prípade mladej slečny Yamanaka Ino. O nedlho ju čakal
nepríjemný rozhovor. Tak si krátila nepríjemnú chvíľu čakania
rozhovorom zo svojou naj kamarátkou - Hyuuga Hinatou.

,,Fakt tam musím ísť?“ pýtala sa jej.

,,Ak nechceš prepadnúť z nepodstatného predmetu ako je hudobná tak,
musíš!“ odpovedala jej.

,,Ale ja tam nechcem ísť! Ten uchýl ma nebude počúvať, ale sa len
bude čumieť na moje prsia!“ povedala dosť nahlas, aby to počula
celá chodba. Najradšej by si za to nafackala a hneď potom by sa
prepadla pod zem. Čakal ju totiž výstupný test z hudobnej. A
najhoršie na tom bolo, že učiteľ bol aj najväčší uchýl na celej
škole - Hatake Kakashi.

,,Tvoja výhoda! Len si zober tričko s trochu väčším výstrihom a
pri tvojom šťastí ťa ani skúšať nebude.“

,,No tak to by nemusel byť zlý nápad.“ Aké šťastie, že nemuseli
nosiť uniformy. Rozbehla sa ku svojej skrinke. Vytočila na zámku kód
a buchnutím ju otvorila. Zobala dve tričká s výstrihom pri ktorom
boli dokonale viditeľné prsia a rozbehla sa s nimi na záchody. Hinata
ju ako správna kamarátka nasledovala.

,,Zober si to modré. Viac ti prilieha a hodí sa ti.“ Radila jej pred
kabínkou, v ktorej sa prezliekala.

,,Počuj. Máš tú tyrkysovú čelenku? Však vieš. Vyberali sme ju
spolu.“

,,Hej. Mám ju v skrinke. Donesiem ti ju?“

,,Keby si bola taká zlatá.“ A už len počula ako za Hinatou buchli
dvere.

,,Som tu.“ Povedala v momente, keď Ino vyšla z kabínky.

,,Super! Ukáž.“ Hinata jej podala čelenku. Ino si rozpustila cop a
rukou si prečesala vlasy. Nakoniec si založila čelenku. Hinata si ju
zvedavo obrezala.

,,No, sekne ti to!“ sklonila jej poklonu.

,,Ďakujem. Do hája! Už musím isť. Veľmi ti ďakujem za pomoc.“
Ino sa ešte raz obzrela v zrkadle, uhladila si tričko a vybehla smerom
k učiteľovmu kabinetu. Dobehal tam presne včas.

,,Ino,“ vyšiel učiteľ z kabinetu. ,,Práve som ťa chcel isť
hľadať. Poď dnu.“ Vyzval ju. Ako čakala hľadel jej len na prsia.
Ino vošla neisto dnu. Pracovňa bola skromne zariadená: stôl,
stoličky, pohovka a malá knižnica zo spismi do školy. ,,Tak z čoho
ťa len vyskúšam?“ pýtal sa sám seba. ,,Aha, mám to!“ nahodil
výraz niekoho, kto práve vyriešil globálne otepľovanie alebo niečo
podobné. ,,Teraz mám zastupovanú hodinu. Stretneme sa tu po
škole.“

,,Dobre, Kakashi-sensei.“ Pristúpila by na čokoľvek len aby ho už
nemusela mať vo svojej prítomnosti. Otočila na päte a odišla.

,,Tak čo?“ prepadla ju za dverami Hinata.

,,Nič. Teraz zastupuje. Mám prísť po škole.“

,,Aha.“

,,Ak ti to nevadí, čelenku ti donesiem až zajtra.“

,,Nie, samozrejme, že mi to nevadí. A, Ino, nebojíš sa isť tam po
škole?“ ale to ju už Ino ignorovala. Po chodbe totiž prešiel
hviezda školy aj so svojím zástupom faniniek na čele s Haruno
Sakurou. Futbalový kapitán, najlepší športovec všetkých čias
školy Uchiha Sasuke. ,,Hej, Ino, vnímaš má?“ prebralo ju až
trasenie.

,,Prepáč, čo?“ začala je Ino venovať svoju pozornosť.

,,Ty si sa zase zasnívala. Ino, už konečne pochop, že Uchiha Sasuke
sa nikdy nezamiluje do niekoho ako sme my! NIKDY sa nezamiluje do
úbožiačok ako sme my!“

,,Áno. Máš pravdu. Presne ako vždy. Čo si mi to vravela?“ smutne
si povzdychla Ino.

,,Pýtala som sa či nemáš strach tam ísť?“ zopakovala jej svoju
otázku.

,,Nie. Prečo?“

,,Len tak. Poďme o chvíľu začína hodina.“ Chytila ju Hinata za
rameno a viedla ju do triedy. Sadli si do spoločnej lavice a Ino úplne
prestala vnímať čas.

Celý deň si ju nikto nevšimol a tak mohla nerušne rozmýšľať o
poslednej skúške. Nanešťastie to bola hudobná a tak s jej
,,talentom“ mala veľký strach ako to dopadne.

,,Tak ja idem.“ Povedala Ino sekundu po poslednom zvonení.

,,Počkám ťa von?“

,,Nie. Nemusíš. Netuším ako dlho to potrvá.“

,,Dobre.“ Hianta si zbalila veci a odišla. Ino si tiež zbalila veci,
ale prešla ku kabinetu profesora. Jemne zaklopala.

,,Poď dnu.“ Otvoril jej Kakashi dvere. ,,Posaď sa.“ Povedal jej
aby nepočula ako zamyká dvere. Ino si neisto sadla. ,,Tak čo sa týka
tvojho prospechu.“ Prišiel k svojmu kreslu na druhej strane stola.
,,Tak si ťa preskúšajme zo spevu.“

,,Čo mám zaspievať?“ spýtala sa rovno.

,,Nie, nie. Tak som to nemyslel.“ Povedal posmešne.

,,Obávam sa, že vám nerozumiem.“ Ino prepadli rozpaky.

,,Veď ty pochopíš.“ Povedal a prešiel k nej. Na tichej školskej
chodbe sa ozvali zvuky boja. Boja, v ktorom malá a slabá dievčina
nemá šancu vyhrať. V posledných síl sa bráni, ale dlho to už
nevydrží. Jej trýzniteľ je silnejší. Ozve sa posledný vzdych
víťazstva. A korisť sa rozkričí pod návalom bolesti. Po poslednom
slastnom vzdychu, spadne zmučene na zem. Jej mučiteľ odchádza preč
a necháva ju ležať na zemi v slzách.




Prešlo niekoľko dní. Ino sa už v škole neukázala. Ani len jej
priateľka Hinata nevedela, čo sa jej stalo. Nepovedala to ani svojím
rodičom. Hanbila sa za to. Bolo piatkové zamračené popoludnie. Akoby
nebo plakalo spolu z mladým dievčaťom. Už niekoľko dní nevyšla z
izby. Len ležala na posteli a plakala. Na dvere jej izby niekto
zaklopal.

,,Zlatko, prišla za tebou Hinata. Mám ju pustiť dnu?“ Ino sa
zamyslela. Potrebovala sa vyrozprávať a na to bola najlepšia Hinata.
Bola ako bútľavá vŕba. Ak ste do nej niečo povedali, mali ste
istou, že to nebudú počuť už žiadne uši.

,,Dobre.“ Povedala hlasom plným sĺz. Po chvíli vošla dnu Hinata.
Pohľad na zmučenú Ino ju zabolel.

,,Ino.“ Pribehla k nej a objala ju. Hladila ju po vlasoch a snažila
sa ju upokojiť od ďalšieho návalu sĺz, keď si spomínala na to,
čo sa stalo. Po dlhom čase sa jej bolesť trochu zmiernila.
Vycítila to aj Hinata. ,,Povieš mi, čo sa stalo?“ povedala tichým
hlasom a ešte silnejšie ju objala.

,,Dobre.“ Povedala Ino potichu.

,,Počúvam ťa.“

,,No... vieš... on... ma... “ zaváhala. Teraz sa jej spoveď nezdala
ako najlepší nápad. ,,On... ma... znásilnil.“ Povedala posledné
slovo pošepky a hneď na to zo seba pustila Niagarské vodopády sĺz.
Hinata si myslela, že zle počuje, ale potom jej to hneď došlo. A ani
sa jej to nezdalo veľmi divné. Všetci vedeli, že Kakashi je úchyl,
ale toto bola aj na neho veľa.

,,Poď. Povieme to polícii, alebo aspoň tvojím rodičom.“ Postavila
sa Hinata.

,,NIE!!!!!“ zastavila ju Ino.

,,Ino, on spáchal zločin. Musíme to niekomu povedať.“ vrátila sa
opäť k nej.

,,Nie. Prosím, nie. Nechcem aby to dopadlo ešte horšie.“ Prosíkala
ju.

,,Tak dobre.“ Súhlasila z miernym odporom Hinata. Zvyšok dňa sa o
ničom nerozprávali. Len tak sedeli a Hinata upokojovala Ino. Cítila v
nej napätie, tak ju len držala v náručí a hladila ju po chrbte.




Ubehol víkend a Hinata bola v škole sama. Vždy boly s Ino spolu, ale
ona sa od toho incidentu neukázala v škole. Učitelia sa na ňu
pýtali, ale ona vždy klamala, že nevie. Teraz sedela na obede pri ich
spoločnom stole. Až teraz si uvedomila ako veľmi jej chýba. Pred
očami jej behali spomienky z ich spoločného detstva. Boli spolu
stále. Každý deň. Dokonca aj keď Ino dostala ovčie kiahne. Vtedy
si Hinata ľahla k nej do postele, aby ich chytila aj ona, aby nemusela
ísť do školy. Po dvoch neúspešných pokusoch jej to vyšlo a ona
zostala pri Ino doma.

,,Hinata?“ ozval sa za ňou chlapčenský hlas.

,,Sasuke.“ Otočila sa tvárou k nemu.

,,Kde je Ino? Už sa tu neukázala veľmi dlho.“ Prisadol si k nej bez
povolenia.

,,Je doma. Necíti sa veľmi dobre.“ Zaklamala.

,,Aha. Myslíš, že jej nebude vadiť ak jej úlohy donesiem dnes
ja?“ Hinata bola otázkou prekvapená.

,,Neviem. Ale môžeš to skúsiť.“ Povzbudivo sa na neho usmiala.
Ani jej len nepoďakoval, položil jej ruku na plece a odišiel. Úplne
ignoroval všetky nechápavé pohľady.

,,Hej, Hinata?“ ozval sa piskľavý hlas.

,,Áno?“ hlas patril najväčšej zo všetkých Sasukeho faniniek
Haruno Sakure.

,,Čo chcel od teba“ zdôraznila ,,Sasuke?“

,,Pýtal sa na Ino.“ Odpovedala. ,,Už musím ísť. O chvíľu mi
začína hodina.“ Prepadoviek v jedálni mala už viac ako dosť.
Cestou z jedálne sa usmievala. Vedela ako veľmi je Ino zamilovaná do
Sasukeho a každá chvíľa keď jej môže dať trochu šťastia ju
potešila. A ak bolo to šťastie vo forme Sasukeho tak jej to ani
trochu neprekáža. Na chvíľu si teraz požičala úlohu anjela
dohadzovača.

Po škole pred Ininým domom Sasuke stepoval. Bol nervózny ako pred
svojím prvým rande. Najlepšie na tom všetkom bolo, že ani sám
nevedel prečo. Zaklopal na dvere. Po chvíli otvorila žena, ktorá
vypadala ako Ino v staršom vydaní.

,,Dobrý deň. Je Ino doma?“ spýtal sa Sasuke. Pri pohľade na tú
ženu, znervóznel ešte viac.

,,Áno. Poď dnu, ale musím ťa varovať. Za posledné dni nevyšla Ino
zo svojej izby. A jediná osoba, ktorá za ňou bola, je Hinata. Ani ti
len neviem povedať ako teraz vyzerá.“ Viedla ho hore schodmi pred
dvere jej izby.

,,To nevadí.“ Povedal popravde.

,,Dobre. Počkaj.“ Prešla k dverám a zaklopala. ,,Ino? Niekto ťa
prišiel pozrieť.“ Zvýšila mierne hlas.

,,Kto?“ ozvalo sa za dverami.

,,Uchiha Sasuke.“ Poradil jej.

,,Uchiha Sasuke.“ Zopakovala jeho odpoveď.

,,Pošli ho preč! Nechcem ho vidieť!“ za dverami sa ozvali ďalšie
vzlyky. Tento krát boli hlasnejšie.

,,Prepáč, ale asi ťa nechce vidieť.“ Začala ho jej matka tlačiť
späť ku dverám.

,,Môžem sa s ňou porozprávať?“ skúsil ešte.

,,Ak ťa nechce vidieť, nemal by si ju do toho tlačiť.“

,,Len päť minút.“ Jej matka zaváhala.

,,Tak dobre.“ Vpustila ho dnu.

,,Ďakujem.“ zašeptal jej pred dverami.

„Ale len päť minút.“ Zdôraznila. Sasuke prikývol a pred dvere
do Ininej izby. Dnu vošiel bez zaklopania. Uvidel Ino ležať na
posteli a plakať. Prešiel k nej, kľakol si vedľa postele a jemne ako
motýlie krídla jej položil ruku na plece. Ona sa hneď strhla.

,,Sasuke?“ zašepkala jeho meno, akoby nemohla uveriť, že pri jej
posteli kľačí práve on.

,,Áno?“ spýtal sa z úsmevom. Ruka na jej pleci sa začal hýbať v
pravidelnom rytme
hore-dolu. Ino sa zháčila, posadila sa a začala si rýchlo utierať
slzy. On si k nej prisadol a opatrne ju pritiahol k sebe. Ino v objatí
stuhla. Nemohla uveriť, že hviezda školy Sasuke Uchiha ju drží v
náručí a trepe piate cez deviate len aby sa upokojila. Odtiahla sa od
neho. Už nedokázala cítiť ten nával pocitov, ktorý ich objatie
vyvolávalo.

,,Čo tu robíš?“ spýtala sa po chvíli.

,,Nevedel som, že nemôžem prísť pozrieť svoju spolužiačku.“
Povedal a začal vstávať.

,,Nie, nie. Tak som to nemyslela. Prečo si prišiel?“ upravila svoju
otázku.

,,Prišiel som sa pozrieť, ako sa má moja spolužiačka. Dlho si
nebola v škole a najmä teraz v čase...“ prerušilo ho klopanie.

,,No vidím, že nič zlé nerobíte. Tak mi z ockom ideme do kina.
Prídeme okolo siedmej. Pekne sa tu majte. Papapa!“ vo dverách sa
zjavila jej matka. Oznámila im novinu a už jej nebolo.

,,Čo si chcel povedať?“ vrátila sa Ino reč.

,,Chcel som povedať, že si si nevybrala najlepší čas na chýbanie.
Inokedy by mi to nevadilo, ale ty si začala chýbať v čase
koncoročných skúšok a...“ tento krát ho prerušil výbuch plaču.
Ino sa k nemu pritisla a použila ho ako vankúš. ,,Čo som povedal?“
spýtal sa, ale odpoveď nedostal. Povzdychol si a vrátil sa k
predchádzajúcej činnosť. Preklad: začal trepať dve na tri.

,,Prepáč.“ Ino sa po hodnej chvíli dostala do normálu.

,,Nič sa nestalo. Povieš mi, prečo si plakala?“ išiel rovno na
vec.

,,Nie. Prepáč, ale ťažko sa mi o tom hovorí.“ Utrela si slzy.

,,Nevadí. Ale kedy si naposledy jedla? Vypadáš akoby to nebolo viac
ako rok.“ Zmenil tému. Vďačne to priala.

,,Ani neviem. Ale na nič nemám chuť.“ Začala protestovať.

,,Prepáč, no slovko ,,ale“ sa v mojom slovníku nenachádza.“
Povedal a už vyťahoval z vrecka telefón. Vyťukal známe číslo a
počkal.

,,Dobrý deň!“ ozvalo sa veselo. ,,Pizzeria Donatelo, čím
poslúžime?“

,,Dobrý. Chcem si objednať jednu feferónkovú pizzu a jednu Hawai.“

,,Dobre, pane. Kde to bude?“ Sasuke mu rýchlo nadiktoval adresu a
skončil hovor.

,,Kvôli mne si to robiť nemusel.“ Povedala Ino o niečo veselšie.
Ani nevedela ako, ale Sasuke trafil presne jej obľúbenú pizzu.

,,Neurobil som to len kvôli tebe. Tiež som hladný.“ Zasmial sa. Aj
Ino sa usmiala. Už len počkali, kým príde pizza. Čakanie sa nieslo
v milom duchu. Už nezavadili o tému: Prečo si sa rozplakala. Už ani
nechceli.

,,Aj je tu pizza!“ povedal Sasuke po zazvonení zvončeka. Chytil Ino
za rukáv a usadil ju v jedálni. Potom prešiel k dverám.

,,Dobrý, takže jedna feferónková a jedna Hawai. Spolu to je
2,40€.“ Vypýtal si poslíček.

,,Tu to máte.“ Podal mu Sasuke 3€. ,,Drobné si nechajte.“ Zobral
pizze a prešiel za Ino. Tá stihla na stôl pripraviť dva taniere na
pizzu. ,,Šikuľka.“ Povedal Sasuke a zložiť horúce škatule na
stôl. Hornú otvoril. ,,Táto je tvoje.“ Podal jej ju. Sám si zobral
druhú škatuľu a pizzu z nej vyložil na tanier.

,,Dobrú chuť a ďakujem.“ Povedala Ino a nasledovala jeho príklad.

,,Dobrú chuť. A ďakovať mi nemusíš.“ Najedli sa potichu. Po
večeri zobrala Ino taniere a odniesla ich do kuchyne. Vložila ich do
drezu, napustila kúsok vody a umyla ich. Sasuke ju celú dobu
pozoroval. Keď ich umyla prešiel k nej.

,,Čo to robíš?“ spýtala sa ho, keď sa ju opatrne zozadu objal.

,,Nič. Len viem, že to potrebuješ. Poznám to na každom tvojom
pohybe.“ Povedal jej. A mal pravdu. Ino po tom túžila z celého
srdca. Nikdy ju tak nikto neobjal. Len Hinata, keď boli malé a keď
jej povedal, čo sa stalo. Zrazu ju Sasuke otočil čelom k sebe.

,,Č... čo to robíš?“ zakoktala sa. Odpoveď sa jej dostala formou
bozku. Sasuke ju pobozkal na čelo, ale ani to sa Ino nepáčilo a
začala protestovať..

,,Prepáč. Nevedel som, že tak zareaguješ.“ Ospravedlnil sa jej a
pustil ju. Ten bozk jej to opäť všetko pripomenul. Už druhý raz jej
Sasuke spôsobil slzy. ,,Už zase plačeš.“ Povedal a nežne jej slzy
zotrel. Ino si jeho dlaň pridržala pri tvári. Príjemne ju hriala.

,,Už zase ti chcem poďakovať.“

,,Za čo mi stále ďakuješ?“

,,Že si so mnou.“

,,Za to mi ďakovať nemusíš.“ Pritiahol si ju opatrne k sebe. Ino
sa nechala.

,,Ale ja chcem. Ďakujem.“ Poďakovala sa mu.

,,Prepáč, ale už budem musieť ísť.“ Zašeptal jej do vlasov.
,,Dúfam, že sa uvidíme zajtra v škole.“ Dal jej nežne pusu na
líce. Sám sa odprevadil k dverám. Ino zostala stáť v kuchyni.
Zajtra nemala v pláne ostať doma. Prešla do svojej izby a zavolala
Hinate.

,,Hinata. Potrebujem ťa tu. Musím ťa hneď vidieť.“

,,Dobre. Povieš mi, čo sa deje?“

,,Tu. Prosím, rýchlo príď.“ Zložila. O necelú minútu zazvonil
zvonček.

,,Tu som. Čo sa stalo?“ dostala zo seba Hianta zadýchane.

,,Zajtra idem do školy a potrebujem pomôcť. Muším zo mňa spraviť
človeka, prosím.“ Takmer ju prosila na kolenách.

,,Dobre, dobre. Len sa mi tu nerozplač.“ Chytila ju za ruku a
zaviedla ju do kúpeľne. Po hodine z nej vyšli. Ino vyzerala lepšie,
ako pred tým incidentom.

,,Ďakujem, ďakujem. Veľmi, veľmi, veľmi ti ďakujem, Hinata.
Zachránila si mi život.“

,,To nestálo za reč. A povedz mi, čo stálo za tým tvojím náhlym
rozhodnutím, že ideš zajtra do školy?“ Ino jej vyrozprávala, čo
sa stalo dnes večer. Hinata tomu nechcela veľmi veriť, ale na koniec
jej uverila.

,,Dobre. Uvidíme sa zajtra.“ Povedala Hinata pri dverách.

,,Papapapa.“ Rozlúčila sa Ino.

Na druhý deň Ino kráčala po boku Hinaty. Viedla ju do školy. Cestou
sa nerozprávali. Panovalo medzi nimi zvláštne napätie. Zabočili na
ulicu, ktorá viedla ku škole. Ino na križovatke zastala.

,,Čo sa deje?“ zastavila sa aj Hinata.

,,Prepadli ma nervy. Taký zvláštny strach, že ho zase uvidím.“
Zverila jej svoje pocity.

,,Aha. Neboj budem stále pri tebe. A ak sa o niečo pokúsi, budem
kričať. Veď ma poznáš. Keď zbadám pavúka, praskajú aj sklá.“
Zasmiala sa Hinata. Dobrá nálada sa preniesla aj na Ino. Spolu
vykročili ku škole. Pred školou sa Ino opäť zastavila.

,,Čo je zase?“ Hinate to trochu liezlo na nervy.

,,Je tam ON.“ Povedala, ale tón jej hlasu nenaznačoval strach. Ale
to sa už k nim blížil dlhými krokmi Sasuke.

,,Tak si predsa len prišla.“ Zastavil sa rovno pred Ino. Jej sa
zastavilo srdce (a komu nie z takej blízkosti )

,,Tak ja pôjdem. Stretneme sa na angličtine.“ Rozlúčila sa Hinata.
Ino ju včas zastavila.

,,Počkaj! Spomínaš si, o čom sem hovorili predtým?“ Ino trochu
prehnane gestikulovala. Hinata to pochopila.

,,Ale už máš na ochranu niečo lepšie. On ťa ochráni lepšie ako
môj piskot.“ Pošepla jej do ucha. Ino sa tresla do čela.

,,Máš pravdu! Uvidíme sa na angličtine.“ Rozlúčili sa.




Pohľady všetkých spolužiakov sa stratili. Ako aj nechápavé
otázky. Veď čo by človek čakal. Po týždni. Sasuke trávil všetok
voľný čas s Ino. A ona ho čakala po každom tréningu, alebo ho
povzbudzovala na tribúne, keď sa konal nejaký zápas. Bola šťastná
a na všetky udalosti skoro zabudla.

,,Ahoj, Ino.“ Pozdravil ju známi hlas. Celá stuhla. Pozrela sa na
ihrisko, kde bol jej priateľ teraz hlavým aktérom.

,,Kakashi-sensei.“ Odpovedala mu. Jej hlas nebol taký odvážny, ako
ho chcela mať.

,,Dlho si sa neukázala. Začínala si mi chýbať.“ Objal ju okolo
pása.

,,Nedotýkajte sa ma!“ striasla jeho ruky a poobzerala sa okolo, či
to nikto nevidel. Našťastie boli všetci zaujatí poslednými
minútami zápasu.

,,Ale veď prečo?“ šeptal jej priamo do ucha. Sirény hlásiace
koniec zápasu sa rozľahli publikom. Všetci okolo začali skandovať.
,,Asi už pôjdem.“ Ino zostala sama. Nahlas si oddýchla. Všetci sa
rútili na ihrisko. Sasukeho tím vyhral, ale Ino ho nešla povzbudiť.
Nemohla sa ani len pohnúť. Nebola schopná myslieť. Skôr či neskôr
ju tu niekto nájde. A ona môže len dúfať, že to bude Sasuke.
Žiaci sa rozišli a na ihrisku zostal len tím. Nakoniec sa tím pobral
do šatne. Na ihrisku zostal len jeden hráč. Pohľadom niekoho
hľadal. Usmial sa.

,,Ino.“ Vybehol k nej. ,,Zlatíčko, čo sa deje?“ spýtal sa, keď
na neho obrátila prázdny pohľad. Rýchlo si prisadol k nej a objal
ju. Ino sa k nemu pritiahla takou silou, akoby sa mal čo chvíľa
rozpadnúť v prach. ,,Neboj sa. Som pri tebe. Už ti nič nehrozí.“
Snažil sa ju upokojiť. Podarilo sa mu to, ale trvalo to viac ako
desať minút. ,,Čo sa stalo?“ zašeptal jej do vlasov.

,,Vieš čo? Poviem ti to. Všetko ti poviem!“ odhodlala sa. Odvážne
sa od neho odtiahla.

,,Dobre. Počúvam.“ Z očakávaním sa jej pozrel do očí. Pohľad
jeho nádherných očí nedokázala zniesť. Ako rýchlo jej odhodlanie
prišlo, tak aj odišlo. Postavila sa, odišla pár krokov a zostala mu
otočená chrbtom.

,,Vieš, vtedy u mňa doma, keď si mi spomenul záverečné
skúšky.“ Začala. ,,Rozplakala som sa. A chcem ti povedať
prečo.“

,,Prosím, povedz mi to.“ Jeho hlas sa ozval tesne za jej hlavou.
Zľakla sa, chcela sa odtiahnuť, ale zastavili ju jeho ruky, keď sa
obtočili okolo jej pása a pritiahli si ju k sebe.

,,Bola som odpovedať z hudobnej. Prišla som ako sme sa z učiteľom
dohodli, ale on mi povedal, že zastupuje. Tak som prišla po
vyučovaní. Ale vtedy ma... znásilnil.“ Posledné slovo zašeptala a
začala vzlykať. ,,A ako si začal hovoriť o škole, všetko sa mi
pripomenulo.“ Rozvzlykala sa ešte viac. Dlho sa nič nedialo, ale
potom si ju Sasuke pritiahol bližšie k sebe.

,,Chúďatko. Je mi to veľmi ľúto.“ Jeho hlas bol jemný a
priateľský. Ino naznačoval, že nie je pre neho len ďalšia hračka
do postele, ale skutočná priateľka. Dlho stáli len tak bez pohnutia.
Sasuke objímal Ino a vychoval vôňu jej vlasou. Ino si vychutnávala
pocit bezpečia, ktorý jej jeho náruč dávala.

,,Musím si dať sprchu.“ Odtiahol sa od nej Sasuke. ,,Počkáš ma
pred školou? Odprevadím ťa domov.“ Odpovedal na jej nevyslovenú
otázku.

,,Dobre. Ale nech ti to netrvá dlho.“

,,Neboj sa. Bude to len minútka.“ Dal jej pusu na čelo a pobral sa
do šatní. Ino sa presunula pred školskú bránu. Vychutnávala si
západ slnka. Nebo bolo tak nádherné.

,,Prekrásny pohľad, však?“ ozval sa za ňou hlas plný túžby.
Zľakla sa a pomaly sa otočila. Stál tam ON.

,,Čo odo mňa chcete?“ spýtala sa a o krok ustúpila.

,,Chcem, aby si zase zaspievala.“ Pohol sa smerom k nej. Ona kráčala
stále kráčala dozadu, ale bola veľmi pomalá. Proti jeho rýchlej
chôdzi nič nezmohla.

,,Nie! Nechajte ma!“ rozkričala sa keď ju chytil.

,,Ani omylom.“ Ťahal ju ku dverám. Bránila sa, ale proti jeho
olovenému zovretiu jej rúk nič nezmohla.

,,Dúfam, že neruším.“ Ozval sa za nimi hlas. Ino si nahlas
oddýchla.

,,Uchiha. Čo ty tu robíš?“ Kakashi nevyzeral, že by sa Ino chystal
v najbližšej dobe pustiť.

,,Čo tu robím? No viete, chystáte sa znásilniť moje dievča a to
nedovolím.“ Povedal odhodlaním hlasom.

,,Sasuke...“ chcela Ino protestovať.

,,Drž hubu!“ okríkol ju Kakashi. Vlepil jej takú facku, že spadla
na zem. Ale to sa už k nemu blížil Sasuke a dal mu poriadne päsťou
medzi oči. Kakashi odletel niekoľko metrov.

,,Si v poriadku?“ pomohol Sasuke Ino vstať.

,,Pozor!“ vykríkla, ale už to nebolo nič platné, lebo Sasuke
dostal poriadny kopanec do brucha. Aj on sa preletel. To sa už Sasuke
naštval a začal s Kakashim poriadny súboj. Bil ho hlava-nehlava až
na koniec zostal Kakashi celý pomlátený ležať na zemi. Ani Sasuke
neskončil najlepšie. Mal natrhnuté obočie, prasknutú peru a
poriadny monokel.

,,A už sa na ňu neopováž siahnuť!“ varoval ho ešte.

,,Sasuke,“ vrhla sa k nemu Ino. ,,Si v poriadku?“

,,Neboj sa, miláčik. Nič mi nie je.“ Trochu zaklamal. ,,Ty?“

,,Mne nie je nič. Poď aspoň ti to ošetrím.“ Chytila ho za ruku a
ťahala ho k sebe domov.

,,Počkaj, Ino. Nebude to tvojím rodičom vadiť?“ zastavil ju pred
jej domom.

,,Nie sú doma.“ Povedala a už ho viedla dverami do domu. Tak hore
schodmi, okolo svojej izby až do kúpeľne. Posadila ho na vaňu a zo
skrinky vybrala lekárničku.

,,Nemusíš to robiť.“ Zastavil ju keď liala dezinfekciu na vatu.

,,Nemusím, ale chcem.“ Prisadla si k nemu a priložila mu vatu na
obočie. Sasuke sykol bolesťou. ,,Prepáč.“ Ospravedlnila sa mu.
Ranu poriadne vyčistila a zalepila. ,,Hotovo. Ale neviem, čo spraviť
s tým monoklom.“

,,S tím sa netráp. Aha pozri.“ Prehodil si ofinu cez oko. ,,Budem
síce EMO, ale monokel vidieť nebude.“ Zasmial sa. Aj ona sa k nemu
pridala. ,,Ďakujem.“ Zavládlo medzi mini ticho. Prerušil ho Sasuke,
keď sa Ino dotkol svojimi perami.




Sasuke sa cestou do spoločného bytu túlal. Nechcelo sa mu tam ísť.
Nechcel, aby ho videl ON. Jeho skutočná láska. Všetko okolo Ino len
hral. On chcel byť v skutočnosti len s ním. Musel to hrať, aby mal
pokoj od tých odporných faniniek. Prišiel pred jeden panelák.
Nepatril medzi tie najlepšie, ale už v tomto meste videl aj niečo
oveľa horšie. Výťahom sa vyviezol
na piate poschodie. Z vrecka vytiahol kľúče a otvoril. Bolo
odomknuté. Prekvapovalo ho, že je ešte hore. Len čo otvoril dvere,
na jeho tvári pristála ďalšia facka.

„Kde si bol?“ vyletel na neho Naruto. Sasuke sa posadil zo zeme a
šúchal si boľavú časť tváre.

„No kde asi? U Ino.“ Povedal mu. „Bol to tvoj nápad, tak teraz
neblázni.“

„Čo sa ti stalo?“ všimol si prasknutú peru. Kľakol si k nemu a
odhrnul mu vlasy z oka.

„Pobil som sa.“ Odpovedal popravde. Keď si už Naruto niečo
všimol, nemalo už viac cenu klamať.

,,Tak to vidím, že si nešiel trhať kvety.“ Naruto sa už dvíhal
zo zeme. Vbehol do kúpeľne, zobral odtiaľ lekárničku a začal mu
tie rany čistiť. Sasuke chcel povedať, že sa už Ino o to postarala,
ale radšej mlčal. Jeho dotyky miloval. Naruto mu tie všetky rany
dokonale vyčistil a potom sa prisal na jeho pery. Sauske mu bozk
vďačne oplatil. Naruto sa od jeho úst odpútal a prešiel na jeho
krk.

Sasuke ho pomaly zodvihol a prešiel s ním do izby. Postavil ho tesne
pri posteli. Ale to ho už Naruto do nej strčil. Sasuke dopadol na
posteľ a Naruto si na neho obkročmo sadol. Vrátil sa späť k jeho
perá. Prebozkával si od nich cestičku až k jeho ušku. Sasuke mu
vyzliekol tričko a hodil ho niekam do kúta. Ani Naruto nebol veľmi
pozadu. Sasuke mal košeľu dole už na chodbe. Naruto prešiel jeho
krkom až k bradavkám. Jednu chytil medzi zuby a zaťahal za ňu.
Sasuke už nedokázal potlačovať slastné steny. Zamieril na bruško,
kde pobozkal snáď každý dokonalý sval. Naruto sa mu hlboko zadíval
do očí. Keď Sasuke necítil na svojom tele jeho ruky, otvoril oči,
ktoré mal pod nával slasti až do teraz zatvorené, a zadíval sa nimi
hlboko do tých Narutových. Začal do hry ich tiel zapájať aj ruky.
Prešiel každý milimeter jeho bokov. Od hlavy, cez krk, ruky, kde si s
ním nachvíľu preplietol prsty a nežne ho pobozkal na pery, až k
dokonalým svalom na jeho hrudi, a cez ne k lemu jeho riflí.

„Prepáč, že ma napadlo, aby si sa dal dokopy z tou blonďavou
kur***.“ Ospravedlnil sa mu.

S tými slovami prešiel po opasku, až k pracke. Až (ne)príjemne
pomaly ju začal rozopínať. Vedel, ako veľmi Sasuke miluje tieto ich
spoločné hry. Pri nekonečne dlhom súboji z prackou sa perami
presunul až k jeho krku. Na ňom si mapoval cestičku jazykom. Lenže
to už Sasuke nevydržal.

,,Kriste Pane!!! Už to tak nenaťahuj!!!“ prevalil Sasuke Naruta pod
seba. Naruto bol z toho v šoku. Toto sa stávalo len zriedka.

,,Chceš prevziať iniciatívu? Dobre. Nestáva sa to často, ale do
toho.“ Povzbudil ho. Spustil z neho ruky, aby mu ukázal, že má
voľnú cestu hocikam, kam bude chcieť ísť.

Sasuke sa premiestnil nad neho. Stál nad ním na všetkých štyroch.
Prisal sa na jeho pery. V tom istom momente mu začal sťahovať
nohavice. Bol nedočkavý. Dalo a to vycítiť v každom jeho pohybe. Vo
chvíli, keď skončil s Narutovými nohavicami, vyzliekol si aj svoje.
Už nič nezakrývalo ich telá. Sasuke chytil nedočkavo Narutov úd do
ruky a stlačil ho. Prešiel po ňom, ale v sekunde ho pustil. Naruto
nesúhlasne zavrčal, ale vedel, čo sa bude diať teraz. Sasuke sa
presunul vyššie a nabodol sa na jeho úd. Musel si zahryznúť do
pery, aby nevykríkol bolesťou. Skoro okamžite sa začal pohybovať.
Rukami sa pridŕžal steny. Naruto ho chytil za boky, aby mu v
nadvihovaní a následnom sadnutí pomohol. Natrvalo dlho a začal
cítiť, že o chvíľu vyvrcholí. Jeho ruky teda opustili Sasukeho
boky a začali jeho úd dráždiť v rytme prírazov. K hviezdam
vyleteli spoločne. Sasuke sa na neho unavene zvalil. Naruto ich oboch
prevrátil na bok a čím najnežnejšie z neho vyšiel.

„Ty blázon. Keby si chvíľu počkal, nemuselo ťa to tak bolieť.“
Pokarhal ho Naruto.

„Musel som si vyčistiť hlavu.“ povedal mu. Naruto ho donútil
otvoriť, ešte stále zavreté oči. Vygúľali sa z nich malé
slzičky. Naruto ich jemne zlízal.

„Prečo?“ spýtal sa ho z miernym strachom v hlase.

„Zajtra jej to poviem.“ Odvetil a pritiahol si Naruta k sebe.

„Čo?“ pokračoval v krížovom výsluchu.

„Pravdu. Po tom, čo mi dnes povedala, ju už nebudem viac klamať.“

„Čo ti povedala.“

,,V škole nebola len preto, lebo ju Kakashi znásilnil.“

„Č-čože?“ vykoktal sa.

,,Povedala mi to dnes po zápase. A potom som ich uvidel pred školou,
ako to chcel zopakovať, tak som sa s ním musel pobiť.“

„Aha. Poďme spať. Som hrozne unavený.“

„Aj ja.“ Povedal mu a pritiahol si ho bližšie k sebe. „Milujem
ťa.“ Dodal ešte.

,,Aj ja ťa milujem.“ A zaspali v spoločnom objatí.




Ráno prišli spoločne pred školu. Zatiaľ tam bolo len málo
študentov, tak sa mohli spokojne rozlúčiť. Dnes Sasuke odchádzal na
jeden zápas. Tak sa najskôr uvidia len poobede.

,,Držím palce výhre.“ Povedal Naruto. Posledný krát si ho dnes k
sebe pritiahol a pobozkal ho.

„Ďakujem. A hoď už. O chvíľu príde Ino.“ Rozlúčil sa s ním
Sasuke. Naruto teda odišiel do školy. Ako Sasuke predpokladal, o
sekundu neskôr,ako zmizol Naruto v škole, spoza rohu vykročila Ino.

,,Ahoj.“ Povedala, keď k nemu prišla.

„Ahoj.“ Oplatil jej. „Počuj, čo keby sme ten dnešný zápas
oslávili?“ navrhol jej. Všetko jej to chcel povedať aj v Narutovej
prítomnosť.

„Dobre.“ Súhlasila nadšene. „Kde sa stretneme?“

„Počkaj ma tu.“ Ukázal ne miesto, kde stoja. „Budem tu hneď,
ako sa vrátime.“

„Dobre. Držím ti palce.“ Povedala a pobozkala ho na rozlúčku.
Naruto to všetko sledoval z okien svojej triedy. Keď ich videl
bozkávať sa, skoro mu pukalo srdce. Keď Ino odchádzala musel sa
prikrčiť. Nepotreboval, aby ho videla.




Deň prebiehal pokojne. Ino bola celá natešená. Jej ženská
intuícia jej napovedal, že Sasuke jej chce povedať niečo veľké.
Veľmi veľké (holka, ani netušíš akú má pravdu). Škola
(mučiareň) sa pomaly končila. Po nej mala ešte hodinu do príchodu
Sasukeho. Stepovala pred školou už polhodinu pred ich návratom.
Nevedela sa Sasukeho dočkať. Konečne prišiel školský autobus.
Zastal priamo pred ňou a jej sa v tom momente zastavilo srdce. Ako
prvý vyšiel z autobusu učiteľ. Okolo Ino prešiel akoby nič. Hneď
za ním z neho vybehol Sasuke. Ino sa mu hneď vrhla okolo krku.

„Ako to dopadlo?“ spýtala sa okamžite. Sasuke sa zatváril veľmi
smutne.

„Ale nedalo sa nič robiť...“

„To ma mrzí.“ Pohladila ho po tvári Ino. Sasuke sa musel držať,
aby sa nahlas nerozosmial.

„Ale veď sme vyhrali!!“ chytil ju okolo pása a zatočil sa s ňou
dookola.

„Gratulujem!“ povedala Ino a dala mu poriadnu pusu.

,,A teraz to moje prekvapenie.“ Chytil ju za ruku a ťahal ju k bytu.
Narutovi nič nepovedal, ta snáď sa nebude hnevať. Vtiahol do
výťahu a stalačil tlačidlo, na ktorom bola päťka. Z batohu
vytiahol kľúče. Za celú dobu nič nepovedali. Výťah z rachotom
zastavil. Sasuke ju vytiahol von a postrčil ju za seba. Otvoril dvere
do bytu. Naruto to samozrejme počul a vybehol do chodby sa s ním
privítať.

„Láska moja. Ako ste dopadli?“ hodil sa mu okolo krku Naruto.
Sauske si ho pritiahol a vášnivo ho pobozkal. „To chutí ako
víťazstvo.“ Povedal. V rovnakom momente si všimol pohľad za nimi.
Ino sa z toho podlomili kolená.

„Takže o toto ti šlo.“ Povedala, keď sa za ňou zatvárali dvere
výťahu. A šťastný párik na ne len neveriacky zízal.

Pozn. Kagome.: Tak to je moc. O_o Poprvé, vážně poprvé jsem litovala, že Sasuke skončil s Narutem! Měla bych se léčit, něco se se mnou děje O_o To bude asi tím, že mám Ino ráda. InoSasu jako pár se mi moc líbí :) A povídka byla plná zvratů, fakt že jo O_o Takže...Páni! NARUTO, nejraději bych tě tady zabila, slyšíš?? Za tu ku*vu!! Já ti dám! O_o Kdyby se mluvilo o Sakuře, neříkám nic, ale Ino...Grrr :D